Po príchode domov z talianskeho Bari s cestovaním opäť nečakáme dlho. Vyskočí mi spiatočná letenka do lotyšskej Rigy za 20€ s odletom budúcu nedeľu. No, nebudeme si klamať, skúšky už mám spravené a hoci korona vyčíňa pomaly, ale isto v celom svete, doma neobsedím. Konečne mám kedy po zimnom semestri cestovať, tak poďme na to.
Rodinný nedeľný obed teda oželieme a namiesto toho si dávame bagety na letisku v Rige. 🙂
Photo by: Marian Holub
Pred cestou
Keď som pred týždňom našla letenky do Lotyšska, okamžite som rýchlosťou svetla prepínala appky, aby som sa z ryanairovskej dostala do tej airbnb. Do vyhľadávania som zadala mesto Riga, dve osoby a dátum príchodu a odchodu. Hneď v prvej päťke som našla jeden nádherný a útulný, plne vybavený byt neďaleko od centra na super ulici Brīvības iela.
Následne som zbadala cenu. 9€/noc pre dve osoby. To je 4,5€ pre jednu osobu! Neverila som vlastným očiam. Ešte som si rýchlo prešla hodnotenia a bookla som tento priestranný byt s výhľadom na zatiaľ neznámy chrám za 27€ na tri noci.
Samozrejme, ešte tam bol účtovaný servisný poplatok, no každopádne, úžasná cena. Možno to je kvôli mimo sezóne a celkom kose.
Pred dovolenkami sa väčšinou snažím docieliť môj nepísaný zákon, že letenky a ubytko by mali vyjsť do 100€. Ak túto sumičku prešvihnem, nič sa nedeje, ale pre dobrý vnútorný pocit sa to oplatí. Tu moje srdiečko študentky plesalo, pretože tieto položky spolu vyšli pod 50€. 😀
Uvidíme, čo nás teda čaká v realite.
Skorý let
5:10 nám to letí do Rigy. Opäť s frajerom, opäť zahraničie. Na ceste sme teda asi od jednej rána, tri hodiny cesta na viedenské letisko, presun z parkoviska, kontrola dokladov a batožiny, boarding, kde zhodou náhod stretneme ďalších spolucestujúcich zo Štiavnice a letíííme do sveta.
Za posledný mesiac tretí výletík. A pred týmto ďalším letom skúšam novú stratégiu – dať si kinedryl a modliť sa, že ma uspí hneď ako si sadnem v lietadle. Čudujsasvete, funguje to tak na 50%. Predpokladám, že tomu pomáha aj skorý let, kedy ťa pošlú do hajan už aj úvodné informácie od letušky. Už je len dôležité udržať opretú hlavu a zatvorené ústa, všakže? 🙂
Prečítaj si aj o týchto mojich zážitkoch:
Sveika, Rīga!
Ani sa nenazdáme a o ôsmej (časový posun plus jedna hodina na rozdiel od nás) sme v Rige. Na byt môžeme ísť ale až poobede, a tak sa rozhodneme využiť čas veľmi neproduktívne, no príjemne. Sadáme si ku oknám na sedadlá a pozeráme na prílety a odlety lietadiel. To nikdy neomrzí.
Dokonca jedno z lietadiel zaparkuje priamo pred nami a my môžeme sledovať, ako prebiehajú všetky kontroly a nastupovanie pasažierov. Sme extrémne unavení a nemalo by zmysel motkať sa po meste s taškami. Po pár šlofíkoch sa odhodláme presunúť do mesta.
Prvé zoznámenie
Automat na dopravné lístky je hneď pred príletovým terminálom, už len nájsť ten správny autobus číslo 22, ktorý nás odvezie do mesta. Dá sa ísť aj minibusom, ale nevyskúšali sme si to.
Najjednoduchšie je zakúpiť si papierovú kartičku e-talons s čipom na určitý počet jázd a už ju len prikladať na čítačku v dopravnom prostriedku. Tu nájdeš rozpísané, ako funguje doprava v Rige a tu zas skvelú mapku, ktorá nám neraz pomohla zorientovať sa pri hľadaní automatov na lístky.
Slniečko nás hreje, kým čakáme na odvoz a o pár minutiek je tu očakávaný autobus. Z letiska do mesta je to asi polhodinka a my si zatiaľ užívame prvé pohľady na toto zaujímavé mesto. Vyzerá to tu tak príjemne, ako keby ideš vo februári na výlet niekde do Zvolena. 😀
Na jednej zo zastávok nastúpia dvaja čudní ľudia a po tom, ako si ich krátko omrkneme, zistíme, že sú to revízori. Vzorne sa im preukážeme dokladom o cestovaní a oni sa spokojne presúvajú ďalej a ďalej. Ešte že si niektorí stihli označiť tie kartičky akonáhle ich zbadali. 😀
Cestou necestou
Keď vystúpime, rýchlo sa zorientujeme a rýchlo aj zistíme, že ideme úplne opačným smerom, ako máme. 😀 Začíname teda super. Ale nie, potom sa už naozaj začleníme do ruchu mesta, vyhliadneme si aj mekáč (ako inak) a smerujeme do bytu. Ideme pešo, nikam sa nenáhlime, dokonca sa zastavíme aj v prvom pravoslávnom kostole, ktorý je jednoducho wau!
Vnútri sa nesmie fotiť, ale ak budete mať niekedy možnosť prezrieť si takýto honosný chrám, do toho! Je to veľmi zaujímavý zážitok, vidieť ako sa modlí pravoslávne, ako všade svietia desiatky sviečok a to božské ticho je úžasné.
Bývanie za pár šupov
Prechádzame hlavnou ulicou ďalej a pomaly sa blížime do cieľového miesta dnešného popoludnia. Uvidíme, čo to bude za ten peniaz.
Sme na mieste, hľadáme vchod, ktorý sa pred nami skrýva. Prejdeme aj nejakým dvorom a napokon nájdeme aj tie správne dvere. Kľúčik máme odložený v schránke, od ktorej nám hostiteľka Kika poslala kód. Tretie poschodie vpravo.
Horím zvedavosťou, lebo chodba vyzerá ako z 90-tych rokov, ledva to tam stojí a pôsobí ponuro. Celkom mám strach a radšej pôjdem tristo schodmi ako tým výťahom.
Majko odomkne dvere a konečne sme ubytovaní. Musím povedať, že naozaj to nie je to, čo sme čakali. Je to dvakrát také krásne ako na fotkách. Priestranná obývačka s obrovskou telkou a balkónom, obrovská posteľ, v kuchyni čerstvé narcisy, čisto a extrémne príjemne.
Hneď naraz konštatujeme, že by sme si takto predstavovali aj náš spoločný budúci príbytok. Sme očarení a Kike to dáme aj vedieť. 🙂
Do neznáma a ešte ďalej
Tak sa zabývame, skočíme na nákup do najbližšej samošky a tešíme sa, že sme tu. Únava sa nás ale poriadne zmocní a nasledujúce upršané dopoludnie trávime v perinke.
Keď sa trošku vyčasí, hľadáme si spôsob, ako sa dostať k ústiu rieky Dvina do Baltského mora. Nemáme stanovený plán na celý výlet, no spravili sme si prehľad toho, čo by sme chceli vidieť a Mangalsala pier sem jednoducho patrí. Z centra sa busom č. 24 zvezieme na konečnú. Samozrejme, dá sa ísť a aj minibusom č. 224.
Za polhodinku nás bus vyhodí na neznámom mieste, no vyzerá to tu ako z nejakého hororu. 😀 Jednoducho zamračené počasie a jemný vánok tomuto miestu dávajú takú creepy atmošku. Nenecháme sa odradiť a mapa nás vedie rôznymi uličkami.
Kde-tu sa nachádza pár domov, vánok silnie až je z neho celkom slušný vietor. To znamená, že maják, ku ktorému smerujeme je nadosah, fúka od vody.
Ciieľ je na dosah
Je to tak. V diaľke vidíme maják, rozbúrený záliv Baltského mora napravo, rieka Dvina naľavo. Mega! Aj keď pár stupňov do plusu by bodlo, nevadilo nám to, lebo sme sa vyzbrojili čiapkami a rukavicami. Už sa len dostať k majáku. Do 15 minút sme vraj tam, píše sa v mapách. Možno v lete.
Ale keď máš problém udržať sa na vlastných nohách, skrz toho, že fúka kvalitný severák zo všetkých strán, tak to trvá dlhšie. Navyše, neraz nás ofŕka rozbúrená voda. Cítime sa ako niekde na expedícii za polárnym kruhom a pritom sme ,,len” v pobaltskej krajine.
Úspešne zdolávame prechádzku k ústiu Dviny a užívame si víchricu. 😀 Zubaté slnko má na oblohe svoju vlastnú show a nesmie chýbať ani dúha. Ako z katastrofického filmu, ale je tu naozaj krásne. V lete sa tu snáď aj kúpu.
Kto je hladný?
Po odmrznuti všetkých končatín nasleduje strastiplná cesta späť na tú akože zastávku autobusu a smerujeme sa zohriať do bytu, kde si objednáme jedlo cez WOLT. A tu príde narad nádherný trapas, keď pred dverami očakávame príchod večere. Mal by už byť na mieste, ako ukazuje appka, no parkuje tu len nejaké pofidérne auto a jedlo nikde.
V diaľke vidím roznášača jedla, na chrbte sa mu vyníma taký ten batoh. Akurát vtedy mi volá neznáme číslo, dvihnem a vravím mu, že idem za ním, že ho vidím, ani nepočkám na odpoveď.
Rýchlym krokom smerujem k cyklistovi, ktorý zmätene hľadá miesto doručenia svojej objednávky a keď sa ho spýtam, či mi pred chvíľou volal, tak len nechápavo pozerá. Medzitým mi Majo volá, že to sú tí z toho pofidérneho auta a jedlo už prebral. Hmmm, stáva sa. 😀
Hlavne, že sme sa poriadne napapali vďaka Holy Moly a ich koláčom, fajnej pizzi, šalátiku a polievočkám. Večer strávime pri tej obrovskej telke s vínom v obrovských pohároch a skvelej nálade zo super stráveného dňa.
Ako praví turisti
Nasledujúce ráno je počasie o čosi lepšie, tak smerujeme do centra mesta. Prezrieť si krásne farebné budovy, dať si kávu zo stánku, kúpiť si magnetky, poslať pohľadnice, ochutnať sladkosti značky Laima či likér Riga Black Balsam, zájsť do múzea Latvian War Museum, vidieť Švédsku bránu a Cat house či Rižský hrad pri rieke Dvina.
Nachádza sa tu veľa múzeí rôznych tipov, od kinematografie až po múzeum motorových vozidiel. V lete tu byť musí skvelo, hlavne, keďže vtedy nie je také premenlivé ako počas tohto nášho pobytu. Hladné brušká nás zlákajú do mekáča, ktorý je na každom výlete náš najlepší kamoš. Všade majú inú ponuku. V Lisabone sme si často dávali hráškovú polievku a tu zas sladké taštičky.
Večer ešte zbehneme do chrámu, na ktorý máme výhľad zo všetkých okien bytu, kde práve prebieha ich typický obrad. Opäť očarene pozorujeme spievajúcich, počúvame lotyštinu a stále nemáme dosť. Prechádzkou zakončujeme náš predposledný deň v Rige.
Posledné výhľady
Keďže check-out máme okolo obeda a odlet až večerom, dnešok využívame na vyhliadku z budovy Lotyšskej akadémie vied. Pamätáte si, ako sme na letisku stretli tých dvoch Štiavničanov? Tak pri vstupe ich stretáme opäť. Ahojteee. 🙂 Na vyhliadke sme teda len my štyria, cena za výťah hore je 5€. Stojí to za to!
Odtiaľto naše kroky smerujú dať si Aperol v kaviarni budovy stanice, napapať sa v mekáči a s pokojom v duši sa rozlúčiť s krásnou Rigou. Sto eur a pár drobných bolo využitých skvelo.
Lacné ubytovanie
Nájdi si pre seba v cieľovej destinácii najvýhodnejšie ubytovanie, ktoré bude spĺňať všetky tvoje požiadavky. Či už je to skvelá lokalita, vysoká kvalita, alebo nízka cena.
Letenky na mieru
Hľadáš lacné letenky? Vyskúšaj náš vyhľadávač leteniek. Zobrazí ti aktuálnu ponuku výhodných leteniek a zároveň si svoje vyhľadávanie môžeš prispôsobiť presne podľa svojich požiadaviek.
Autor: Alexandra Mlynárová
Čo máš najradšej na cestovaní?
Adrenalín. Možno pre niektorých je adrenalín skočiť si z mosta, no pre mňa je najlepší ten pocit pred. Už počas balenia si uvedomujem, že idem do veľkého sveta s batôžkom na chrbte……
Viac o autorke