Jarné prázdniny v Berlíne

Boli jarné prázdniny, resp. dva týždne pred nimi, keď sme sa rozhodli, že ako partia študentov pôjdeme prvýkrát do sveta bez cestovky.

Pomaly sme sa medzi spolužiakmi hľadali, až bol definitívny počet účastníkov výpravy presne šesť.  Šesť kamošov.

Nevedeli sme, kam ani kedy presne ideme, len sme chceli získať nové zážitky a skúsenosti počas jedného týždňa jarných prázdnin. Len spolužiaci a ,,veľký” svet. Môžem povedať, že sa nám to podarilo až nad naše očakávania.

Plánujeme spoločnými silami

Keď sme sa v skupinovom chate dohodli na našej cieľovej destinácii, ktorou bolo hlavné mesto Nemecka, rozdelili sme si prácu a každý makal na svojej časti výletu ako včielka. Ivka sa zaujímala o dopravu z a na letiská, Miška s Elou o pamiatky, Domča riešila dopravu v Berlíne, Rišo zabezpečil ubytko a ja som mala na starosti letenky. A keďže sme sa snažili cestovať low cost, hľadali sme čo najvýhodnejšie ponuky, kde sa len dalo. 

V priebehu pár dní sme mali všetky veci spomenuté vyššie naplánované najlepšie ako sme vedeli. Nebolo ľahké spojiť názory šiestich ľudí do piatich dní, ale my sme to zvládli s prehľadom a hlavne spoločnými silami, aby bol každý spokojný.

Výborný čas letu, priamo z Bratislavy a poobede s Ryanair (let už momentálne nie je k dispozícii), nám bez stresu umožnil dopraviť sa na letisko v primeranom predstihu. Letenky boli síce drahšie, pretože sme mali fixný termín, no keby sme mali flexibilný, boli by o desiatky eur lacnejšie. No myslím, že cena do 50€ je v pohode.

Niektorí z nás leteli dokonca prvýkrát – to bol aj zámer nášho výletíku, vidieť svet z jedenástich kilometrov. Ja som sa vytešovala s ,,prvoletcami” ako keby som bola medzi nimi. Všetka radosť ma prešla, keď sme pristávali, lebo priznávam, že takto ma uši ešte neboleli.

Prvé dojmy z hlavného mesta Nemecka

Na nemecké letisko Schönefeld sme pristáli už po tme a jediným checkpointom na tento deň bolo prísť na ubytko a ísť nakúpiť potraviny. Úspešne sme neďaleko letiska našli stanicu metra a ešte úspešnejšie sa nám podarilo s pomocou zlatej panej kúpiť prvé lístky z automatu. Ešte že stále funguje dorozumievanie rukami-nohami!

Ale musím povedať, že aj baby, nemčinárky, sa snažili šprechovať. Po dni plnom dopravy každého druhu, okrem lode, sme dorazili na hostel. Veru, hostel, žiadny luxusný hotel alebo Airbnb. Low cost! Veď sme predsa chudobní gymnazisti a pre šiestich to bola celkom fajn voľba – aspoň sme nebývali s cudzími. Zvolili sme štvrť Kreuzberg, pretože odtiaľto bolo všade blízko. Hostel sa volal StayComfort, na internete som ich už ale nenašla.

Prvotné dojmy boli hrôzostrašné. Nieže by som bola nejako vyberavá, ale keď nás šiestich ubytovali do izby 3x5m, tak sme odtiaľ rovno mohli odchádzať so suvenírom menom klaustrofóbia. Moje prvé slová hovorili za všetkých: ,,Ja chcem ísť domov!“ Popravde, túto vetu používam na výletoch často, asi preto, že si uvedomujem, že doma je aj tak najlepšie. 🙂 V deň odletu potom smútim, že domov nechcem ísť ani zďaleka. Kto to má takisto?

Ďalšia do partie – paštéta Májka

A to bol ešte len pondelok. Do piatku nás zjedia pavúky, mole alebo náš vlastný kôš, ktorý sa do konca pobytu celkom kvalitne zaplnil. Aj preplnil. Potom som sa na to pozrela z lepšej stránky, že sem budeme chodiť len prespávať, a to ma trochu upokojilo. 

Po večernom nákupe v samoške vo vedľajšej štvrti sme rozložili zvyšky z cesty na náš miniatúrny stolík, čiže rezne, nugetky, pagáče, sucháre a paštétu Májku. Nikdy mi tak nechutila, ako keď som ju jedla od rána do večera natretú na všetkom možnom! 😀

Sprcha v zdieľanej kúpeľni nás zmorených uložila do vŕzgajúcich poschodových postelí a keďže ja som bola akurát ešte aj chorá a na antiobiotikách, spala som v zimnej bunde so šálom. A vôbec to nebolo zlé! 😀 

Náš prvý deň v Berlíne

Ráno sme sa postupne budili so slniečkom. Vyspali sme sa kvalitne, hoci som sa budila asi na každé Elino otočenie nado mnou. Dokonca ma konečne prešla bolesť uší z letu. Čiže možno beriem späť prvé dojmy a netreba to hneď všetko odcudzovať. 🙂

Spravili sme si výdatné raňajky, čiže toastový chlebík s Májkou. No dobre, mali sme aj nejaký ten nemecký džúsik, ktorý bol fakt dobrý. Čakal nás oficiálne prvý deň v Berlíne! 

Hneď v utorok sme sa rozdelili na polovicu kvôli rozdielnosti záujmov, resp. na tých, ktorí chceli ísť do ZOO a tých, ktorí jednoducho nechceli. Ja som patrila medzi polku, ktorá takéto zábavky nepodporuje a vzhľadom na to, že Domča mala na starosti dopravu a ona chcela ísť do ZOO, museli sme sa aj napriek rôznym smerom jazdy zviezť spolu, lebo sme mali skupinový lístok (5 a viac ľudí), ktorý vyšiel lacnejšie. Mrkni sem, nájdeš to tu pekne rozpísané. 

Neviem, ako sa v tej zoologickej mali baby, ale mne bolo vyše troch hodín nakupovania aj dosť. 

Opäť spolu

Keď sme sa po asi štyroch hodinách znovu našli, dali sme si spoločný neskorší obedík a baby nám porozprávali o zologickej. Zoologische Garten Berlin patrí medzi uznávané zoo so zvieratami v prirodzenom prostredí, moderným vtáčím domom a každodenným kŕmením. Je naozaj zážitok sem ísť, nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Baby to všetkými desiatimi odporúčali.

Potom sme sa ďalej vydali objavovať krásy Berlína. Naše pomalé kroky viedli k Reichstag – Budove Ríšskeho snemu a neskôr k Brandenburskej bráne. Reichstag je sídlo nemeckého parlamentu, ktoré každoročne navštívi obrovské množstvo turistov z celého sveta. Dá sa ísť aj na prehliadku interiéru, no lístky si treba rezervovať vopred. Tu si prečítaj, ako na to.

Brandenburská brána patrí k najznámejším pamätihodnostiam Berlína a k jeho významným symbolom. Stojí v centre mesta na rozhraní dvoch známych a veľkých tried a je s ňou spojených mnoho historických udalostí.

Deň nám prešiel rýchlo, fotili sme sa skoro na každom piatom metri, normálne nás to unavilo a po západe slniečka sme sa metrom zviezli na zastávku najbližšie k nášmu hostelu. Znova sme boli nakúpiť a tentoraz sme v spoločnej kuchynke, ktorá bola tak zagebrená, že som sa tam bála zohriať vodu na čaj, stretli dve baby zo Slovenska.

Celé dotešené, v akom veľkom svete sa našla slovenská krv. A k tomu všetkému, starší pán odniekiaľ z Balkánu, ktorý sa s nami začal baviť lámanou slovenčinou. Parádny zážitok.

Deň číslo dva

Druhý deň v Berlíne bol na pamiatky o niečo viac bohatší. Vstali sme do sviežeho rána a pobrali sa na prechádzku popri Spréve. Blízko hostela boli postavy Molecule Man a takisto aj ikonická stanica metra Oberbaumbrücke, ktorá bola vlastne tá naša najbližšia. 

Molecule Man je 30 metrov vysoká socha, ktorá reprezentuje stretnutie troch častí Berlína – Treptow, Kreuzberg and Friedrichshain, no už sa pridali aj ďalšie štvrte. Jej autor o nej povedal: “The sculpture is to remind of the fact that both people and molecules exist in a world governed by probability, and that the objective of all creative and scientific traditions is finding wholeness and unity within the world.” – Jonathan Borofsky

Pred obedom sme zamierili do East Side Gallery, čiže známy Berlínsky múr a jeho maľby, ktoré vyjadrujú myšlienky a názory ľudí na vtedajší režim. Na niektoré sme sa dokázali dívať dlhé minúty, kým sa nám znovu nepripomenula februárová zima. 

Na streche Berlína

A tak sme pokračovali ďalej pešo k Checkpoint Charlie – hraničný prechod počas rozdeleného Berlína a potom cez známu nákupnú ulicu Friedrichstraße na Potsdamer Platz – dôležité verejné centrum a križovatku ciest, kde sme mali kúpené lístky na Panoramapunkt s výhľadom na celý Berlín. 

Keď sme boli dostatočne vyfúkaní z 24. poschodia, na ktoré sme sa dostali vraj najrýchlejším výťahom v Európe za 20 sekúnd, zhodnotili sme, že fotky bez červených noštekov už nebudú a brali sa domov. No stále sme neboli natoľko unavení, aby sme nešli v našej štvrti na drink.

Po večných dohadovaniach sme zakotvili v indickej reštike Amar neďaleko hostela. To bol teda výber, to vám poviem! Bolo to tam krásne, všade voňalo korenie, ale keď sa po mne začal veľmi okato pozerať pán čašník, ktorý bol tmavšou kópiu Zayna Malika, nebolo mi všetko jedno. 😀

Sme správna partia

Nuž, moji spolužiaci, ktorí mali zo mňa strašnú zábavu, že budem jedna z jeho piatich žien, si pomaly dopíjali svoje drinky, horúce čokolády a neviem čo všetko možné ešte, a ja, keďže som, samozrejme, celý čas pred výletom básnila o tom, ako si dám v Nemecku pivo, som si jedno dopriala. Veď hej, nealko, tak ale čo som mala robiť s tými antibiotikami…

Týmto to ale nekončilo. Keď už sme boli v cudzom svete, ochutnajme niečo nové. Tak sme sa všetci poskladali na jedno jedlo ako správna partia. Neviem, či to neboli grilované krevety so zeleninkou, už si veľmi nepamätám, ale chutilo mi, to viem. V cene nám doniesli aj malé poháriky s čímsi bielym. Vyzeralo to ako jogurt, aj konzistenciu to malo podobnú.

Miška sa odvážne spýtala Zayna, čo je to zač, no nerozumela mu skoro nič. Ja som to schuti ochutnala a bolo to naozaj výborné, dokonca som dopíjala toto poldeci po ostatných. Neskôr sme zistili, že je to obyčajné Mango Lassi a po skúsenostiach môžem povedať, že tomu domácemu sa vôbec nevyrovná! 

Po tejto výdatnej večeri sme v dobrej nálade prišli do izby, dali si našu ozajstnú večeru, chlebík s Májkou.

Berlínske must see

Ďalšie krásne ráno, slnečný deň pred nami. Na toto som sa tešila zo všetkého najviac. V pozadí TV veža Fernsehturm – najvyššia voľne stojaca stavba v Európe, ostrov múzeí a slávny Berliner Dom – majestátna katedrála z 19. storočia s organom so 7 000 píšťalami, kráľovskými hrobkami a kupolou s úžasným výhľadom.

Nemohla som z architektúry tej budovy, proste bolo to ako namaľované. Absolvovali sme návštevu najbližšieho múzea (Altes Museum) a keďže lístok platil takisto aj na ďalšie na tomto ostrovčeku múzeí, neskôr sme okukli aj tie. Kým Ela s Ivkou išli naplniť svoje hladné brušká, zvyšok partie sme čakali v Lustgarten, v parku pred spomínaným Berlínskym domom. 

Poobede sme vykročili na najznámejšie berlínske námestie Alexanderplatz, ktoré pomaly, ale isto zakončovalo našu nemeckú púť, čo sa týkalo tých typických must see. Veď bolo načase, lebo sme si nenápadne začali liezť na nervy, zmrákalo sa a hlavne všetci boli totálne vyšťavení. Večer sme sa s Berlínom rozlúčili drinkom v ďalšej indickej reštike na ulici Falckensteinstraße.

Po príchode na izbu som rozmýšľala, ako rýchlo to prešlo, ako som chcela ísť v pondelok domov a teraz by som tu najradšej ostala, lebo zbožňujem ten ruch veľkomesta a pocit byť vo veľkom svete s tým, že sa môžem stratiť v nenápadných uličkách. Pobalili sme sa a po poslednej noci vyrazili na letisko, kde som si dopriala aj plnený praclík, aby sa nepovedalo! 😀 

Smer Bratislava

Aj čas na letisku utiekol ako voda a po pristátí v zamračenej Bratislave som nielen že mala šok z počasia, ale už som nepočula na jedno uško skoro vôbec. Nevýhody lietania, ktoré ma aj tak neodradia pozerať sa na svet zhora, lebo aj tak nič nie je krajšie ako byť medzi oblakmi. 🙂

Tento narýchlo zorganizovaný trip bude patriť k mojim obľúbeným, už len z toho dôvodu, že sme boli skvelá skupina ľudí, výborne sme si všetko naplánovali a týchto 5 dní nás nevyšlo viac ako 200€ (cesta, ubytko, strava, atď.). V skratke: vyše 81 000 krokov nám zaručilo nezabudnuteľné dni v Nemecku. 

Celková atmosféra Berlína mi prišla iná ako bola vykresľovaná na fotkách, ktoré sme si pred výletom hľadali. Bála som sa, že mesto bude pôsobiť pochmúrnym dojmom vzhľadom na udalosti, ktoré sa stali v minulom storočí, no koniec koncov, všetko bolo také, akým sme si to spravili my sami. 🙂