Letná dovolenka na Cypre s letenkami za 18€

Cyprus. Naša jediná zahraničná letná dovolenka v roku 2020. Všetci vieme, prečo je tomu tak. Po Cypre mal nasledovať Island, no to, vzhľadom na situáciu v krajine, bohužiaľ, nevyšlo. A tak sme si užili pár augustových dní na tomto ostrove.

O niekoľko dní neskôr Cyprus zaradil Slovensko do rizikovej skupiny, kde pri prílete treba mať test. Vyhrali sme na plnej čiare.

Letenky som kúpila necelé dva mesiace úplne náhodou. Len tak na 3 noci, od soboty do utorku. Krátky výletík sa však stal doslova vykúpením, keďže začiatok roka sme odštartovali cestovateľsky Lisabonom, talianskym mestom Bari a lotyšskou Rigou, no v marci to muselo skončiť a zrušil sa nám nasledujúci výlet do Kyjeva. Konečne zmena a aspoň na pár dní útek z reality a stereotypu.

Prečo som vlastne tie letenky kúpila, keď som nevedela, či vôbec bude možné niekam vycestovať? Asi preto, lebo sme za ne dali 18€ na osobu obojsmerne. Takže sme obetovali jeden nákup potravín a vymenili sme ho za nákup leteniek. Moja obľúbená činnosť. Vtedy mi srdce plesá o život.

Čo ma ale rok dozadu začalo desiť, je let. Obyčajný a zároveň najkrajší spôsob cestovania. Strach z výšok mi dáva zabrať, od sedadla pri okne sa pomaly presúvam do uličky. Mám rešpekt.

Na letisku nebolo nikoho. Pred príchodom sem sme ako vždy zaparkovali na vonkajšom parkovisku Parktiger, dve zastávky od viedenského letiska Schwechat. Vlakom OBB sme sa zviezli na letisko a nasávali tú letiskovú atmošku, ktorá nám chýbala. Typický chaos nahradilo ticho a rúškami prekryté dýchacie cesty. Keby som dennodenne nevidela desiatky ľudí s rúškami, aj by ma to prekvapilo, už som si na to tak trochu zvykla. 

Občiansky alebo pas?

Všetky lety sú v tejto dobe odbavované z terminálu 3, ktorý nám dal zabrať. Hlavne, keď sme sa dostali k pasovej kontrole. Nejako nám nesedelo slovo pas. Na čo pas, prečo pas, veď stačí občiansky, nie? Stres prišiel na scénu, už sme videli ako ideme domov.

Sranda bola ale taká, že môj frajer zhodou náhod cestoval na pas, pretože sme večer pred odletom zistili, že má neplatný občiansky. Vďakabohu, že pas mu platí ešte dlho. 😀 Kontrolujte si priebežne dokumenty – to je moje odporúčanie zo života.

Sledovali sme ľudí a zistili sme, že občiansky na Cyprus bohate stačí, minimálne na južnú časť. Už len absolvovať let Ryanairom a sme pri mori.

90 percent stresu zo mňa opadlo, keď sme vzlietli a netrpezlivo som sa mrvila na sedadle v poslednom rade. Necelé 3 hodinky však ubehli ako voda a cyperská letná noc nás dostala. Teplučko nás ovalilo a to sme ešte nevedeli, čo nás čaká počas dňa.

V hoteli nás čakajú

Ale predtým sme sa museli nechať otestovať na covid. Až po strčení testovacej tyčinky do nosa takmer po mozog so slovami Relax, relax, mohol nasledovať presun autobusom číslo 612 na stanicu v Paphose, smer hotelová izba v Pyramos.

Prišli sme pred polnocou a na recepcii nás už očakávali. Už len nabrať sily na nasledujúci deň, nech sa celý deň vládzeme opaľovať. 🙂

Noc bola celkom náročná, nevedeli sme si zvyknúť na to teplo, vďakabohu sme mali klimatizáciu. No tú sme sa zase nevedeli nastaviť na primeranú teplotu – buď teplo alebo zima.

Inak, ďalšou výhodou tohto dvojhviezdičkového hotela, okrem skvelej polohy, bol záchod, kde v pohode môžeš splachovať toaletný papier. Po dovolenke s kamoškami v Grécku, keď sme sa to náhodou dozvedeli už na byte, si na to dávam pozor, hlavne v južných krajinách. 😀

Po chutných hotelových raňajkách vo forme švédskych stolov sme si pozreli okolie hotela a na viac sme sa nezmohli. Len sme na seba hodili plavky a kroky nás viedli rovno na pláž. V google som ich mala poznačených hneď niekoľko, no prešli sme mnohé z nich a nejako sme sa s nimi nevedeli zžiť, až kým sme neprišli k malému zálivu po hruba 20 minútach chôdze.

V súkromí

Počas cesty sa neskutočne oteplilo, nehovoriac o tom, že sme uteráky a krémy, spolu s fľašou vody (odporúčam kupovať balenú, z kohútikov tečie poriadne chlórová) niesli v rukách. To by som nebola ja, keby to patrične slovne neohodnotím. 😀 Frajer sa mi smial, pretože týždeň pred odchodom mi vravel, že dúfa, že také teplo zvládne, lebo mu veľmi nerobí dobre. Nakoniec bol on ten, čo ma ukľudňoval. Ako vždy. 😀 

Tento neonačený záliv na mape sa stal naším útočiskom. Nájdeš ho tu. Je to ten naľavo od pláže. Nebolo tu doslova nikoho, hlavne doobeda.

Cítili sme sa tu ako niekde na súkromnom ostrove, uteráky sme si prestreli pod palmu a opaľovanie striedali s teplým morom. Bolo to také skvelé, že aj napriek tomu, že ďalšie dni sme chceli stráviť na iných plážach (napríklad nádherná Coral Bay s vrakom stroskotanej lode či Blue Lagoon), vždy nás to zlákalo práve sem, aj keď cesta bola v tom teple masaker. 🙂

Hladné brušká sa ozvali a my sme ich naplnili na promenáde v reštaurácii s názvom Ideal Cafe. Tu taktiež nebolo nikoho, no pomaly sa to tu začalo zbierať. Zhodli sme sa, že večer prídeme aj na drink.

Určite aj vás teplo unavuje, preto sme si poobede dopriali oddych tentokrát bez palmičky nad hlavou a večer si išli pozrieť nádherný západ slnka na pláži Alykes, po ktorom nasledovala neskorá večera v nám dobre známej reštike. Tentokrát nás ale obsluhoval Poliak, ktorý zhodou okolností vedel čo-to aj po slovensky, takže to bolo jednoduchšie.

No a čo sme večerali? Mali sme chuť na pizzu, tak sme si objednali nejakú šéfovu špecialitu a viete, čo nám prišlo? Rozmrazená ristorante posypaná čerstvou paprikou za 12€. 😀 Mňamka! Ešte, že to zachránili cosmopolitan a mojito a trochu nás opojili. 😀

Opäť sami

Pôvodný plán nasledujúceho dňa bol obzrieť si historickú časť pobrežia Paphosu. Vstať skôr, obehnúť si to ešte kým je pod 25 stupňov, naraňajkovať sa a ľahnúť si na pláž. Však viete, ako to dopadlo?

Záliv bol opäť celý len náš. 😀 Už sme spriadali plány, ako si mesto a prístav pôjdeme obzrieť nasledujúci deň pred odletom, no keď sme si predstavili vláčiť v tom teple so sebou batohy, hneď sme to zamietli. To by bola celkom drina v 35 stupňoch.

Na obedík nás zlákal pocestný zvolávač (to by nebolo Stredomorie, však?), teda mňa zlákal na vanilkovú zmrzlinu na účet podniku, no a dá sa povedať nie? 😀 V reštaurácii Oasen sme ochutnali morské plody a pokračovali v dennej rutine smer posteľ a trošku klímy. No po šlofíku už naozaj nasledovala prechádzka mestom. 

Prešli sme si prístav, ochutnali tu mega zmrzku, zvonku si obzreli Paphos Castle a v mapke som mala zaznačený aj maják, ktorý sme videli už z diaľky. Frajer to dal do navigačky a išlo sa. Až kým sme po polhodine neprišli do slepej uličky. Google mapy nesklamali, vôbeeec. 😀

Ideme, nejdeme?

Čo iné mi ostávalo ako brať božie meno nadarmo? Hlavne, keď sme nerozumeli, prečo sme väčšinu cesty išli popri plote. Až potom mi došlo, že si prečítam recenzie k tomu majáku. A viete čo?

Je súčasťou múzea, preto je oplotený aj on, aj ďalšie stavby v jeho blízkosti. Pri vstupe do múzea sme sa aj zastavili, no povedali sme si, že nemáme rúška, takže asi nič z toho… Dokonca to isté spravili ďalší Slováci. 😀

Run, run, run

Pozriem na otváracie hodiny – do pol 8. Pozriem na hodiny – trištvrte na 7. Kde zohnať rúško? Všetko nablízku zatvorené. Náš hotel! Ešte, že bol odtiaľ vzdialený len 5 minút pešo.

Trielili sme ako keby nás naháňa 20 cyperských mačiek, vzali rúška a utekali do múzea. Trošku som vtipkovala, že posledný vstup bude o siedmej. A viete, kedy bol? O siedmej. Kedy sme prišli? O siedmej. 😀 Čert to ber, spŕška nadávok mixnutá so smiechom nevyšla navnivoč.

Náhradný program večera bol aj tak nádherný. Prechádzka po západnom a pobrežnom Coastal Broadwalk pri západe slnka. Nezabudnuteľný pocit vidieť slnko zapadať nad nekonečným morským obzorom a farbiť nebo do ružova. Typická dovolenková pohľadnica. Nikdy neomrzí. 🙂

A drinkom v našom hoteli sme ukončili cyperskú púť, nasledovala už len cesta domov v ďalší deň a poslanie pohľadnice – to je taký náš nepísaný rituál. Tú z januárového Lisabonu stále očakávam, ostatné dorazili. Možno neprišla kvôli tomu, že adresátom bol náš štvornohý štekajúci chlpáč. 😀

Taká lážo plážo kratučká dovolenka, parádny oddych, priezračné teplé more, čo viac si priať? Cyprus je pekná krajina, keby sme tu dlhšie, určite si prenajmeme auto alebo štvorkolku a poriadne pobeháme okolie, no verím, že sa aspoň máme kvôli čomu vrátiť. Chcem tento ostrov spoznať viac. 🙂