Miláno – mesto renesancie, špagiet a talianskych topánok

Poznáš ten pocit, keď navštíviš zahraničné mesto a ihneď vieš, že v ňom by si vedel žiť? Ten vzrušujúci zmyslový zážitok, ktorý ťa donúti uvažovať nad tým, ako tam utiecť z tvojej reality? Ja nie. Zastavila ma už totiž myšlienka na to, že môj starší pes si na nové talianske meno už nezvykne a pre svoju ženu som talian už aj bez toho. Taliansko je ale krajina, ktorú som vždy obdivoval a Miláno je mesto, do ktorého som si zamiloval od prvého momentu. Aby sa to stalo aj tebe, práve preto píšem tieto riadky.

Priletel som do Bergama (40 km od Milána) a do mesta módy som sa presunul diaľničným autobusom. Už len sanitky, ktoré môj autobus po ceste míňali húkali inak, tak taliansky. Dokonca policajti sa zmenili na modrých karabinierov. Cesta nebola dlhá, nestihol som ani len dopočúvať celý album Erosa Ramazzottiho. Za necelú hodinu som vysadol v absolútnom centre Milána. Program na nasledujúce 2 dni som si urobil sám a odporúčam to každému. Práve toto moje rozhodnutie mi ukázalo dôvody, prečo sa do Lombardie jedného dňa opäť vrátim a teba možno presvedčím tiež prispieť do talianskej ekonomiky.

História Milána je veľkolepá rovnako, ako jeho architektúra a kultúra. Na každom rohu do mňa búšil hluk veľkomesta. Vieš, prečo sa slovo história v taliančine nazýva storia? Pretože to „hí“ necháš pred katedrálou na námestí Duomo, alebo pri platení účtu v najstaršej reštaurácii v meste. Vedľa dominanty Milána sa však nachádza množstvo iných zaujímavých miest. Galleria Vittorio Emanuele II, kde nájdeš luxusné obchody, Operu La Scala, či pevnosť Castello Sforzesco, kde môžeš vidieť umenie od Da Vinciho, či Michelangela. Nie si typ človeka, ktorý ocení mohutné a majestátne renesančné stavby? Myslím, že zmeníš názor. Stalo sa to aj mne.

Význam slova móda som pochopil až v Miláne. Vlastne som pochopil, že v mojom prípade som mal bližšie k pojmu nemóda. Muži, ženy, dokonca aj psy tam vyzerajú tak dobre, že v porovnaní s nimi je naša krajina plná rovnako obliekajúcich sa ľudí a šedých myší. Dokonca aj škaredí ľudia sú tam peknými. Mesto som nenavštívil v období obľúbeného Fashion Weeku, ale vzal som si odtiaľ poznanie, že šaty robia človeka a košele s krátkymi rukávmi sú už out.

Taliani sú iní. Sú prívetiví, usmievajúci a hrdí ľudia na to, na akom mieste žijú. Špeciálne v Miláne. Pocit, ktorý vo mne zanechali bol pocitom, že turisti sú u nich vítaní. Nedajú ti pocítiť, že si čudný len preto, že si svojim tabletom fotíš budovy na rohu každej ulice. Zoberú ťa takého, aký si. Usmejú sa na teba a popri tom z teba skúsia vytiahnuť nejaké to euro. Takže bella senzazione!

Navštívil som USA, bol som v Ázii, ale pravé talianske jedlo sa stalo pre mňa hedonistickým zážitkom. Pizzu som cítil na každom rohu, ale odporúčanie je navštíviť pravú trattoriu. Cestoviny, pečivo, či víno by som v Taliansku vedel konzumovať každý deň, aj v prípade alergie na lepok. Jedlo je síce drahé, ale prehĺbi celkový zážitok, ktorý z Milána ide. Postačujúce je iba slovné spojenie – gastronómia na vrcholovej úrovni.

Môj hlavný cieľ návštevy Milána bolo však niečo iné. Športový zážitok, ktorý vyhľadávam v krajinách naprieč celou Európou. V Taliansku špeciálne nazývaný Derby della Madonnina. Futbalové mestské derby medzi Interom a AC. Klubmi, z ktorých prvý vznikol vďaka bohatej talianskej vrstve a ten druhý je historickým pozostatkom tej najnižšej talianskej vrstvy robotníkov. Oba kluby spája rovnaký štadión nazývaný San Siro na okraji centrálnej časti mesta. Miesto, kde 85 000 fanúšikov futbalu zakričalo a ja som si pre istotu skontroloval čistotu spodného prádla. Štadión je tak obrovský, že náš národný je oproti nemu rozcvičovacia plocha pre zápasy žiackych mužstiev. Práve tu sa hrá ten najkvalitnejší európsky futbal, ktorý odporúčam zažiť aj vrcholovému nešportovcovi. Nejde totiž len o futbal, ide o atmosféru, ktorú je možné zažiť len tam.

Miláno ma oslovilo históriou, módou, ľuďmi, jedlom a najmä športom. Toto mesto je spojením toľkých dôvodov pre jeho návštevu, že nevidieť ho na vlastné oči by som označil za hriech. Každý človek si tam nájde to svoje. Dôvody, ktoré som vymenoval ja, sú totiž len pohľadom človeka naháňajúceho zážitky, ktoré mu nikto nezoberie.