Cieľ bol jasný – zažiť one day in PAR(ad)IS(e).
Návšteva hlavného mesta Francúzska poprvýkrát je spomienka na celý život. Moja bola taká rozprávková, že keď vám o nej raz poviem, nebudete mi veriť. 🙂 Teraz je však ale čas na výlet v Paríži, ktorý bol mojím druhým.
Dámska jazda v Paríži
Po dvoch rokoch som sa znovu ocitla na Place de la Concorde, jednom z najznámejších a najväčších parížskych námestí, kde to všetko začalo. Tento rok to bolo iné a hlavne tým, že som nešla s cestovkou, ale dá sa povedať, že to bola menšia babská jazda. Chcela som mojim dievčatám ukázať m(i)esto, do ktorého som sa hneď na prvý pohľad zaľúbila už v roku 2016.
Bolo nás sedem. Sedem statočných báb – Maťka, Domča, dve Ivky, dve Mišky a ja.
Času bolo málo. Ráno vstať, pobehať toho čo najviac, vžiť a zosúladiť sa s mestom aspoň na pár minút, no úplne bezhlavo a o siedmej odchod. Nuž, dali sme to. Vzala som zodpovednosť na seba, viedla ich ulicami a uličkami, spomínala a porovnávala, čo sa zmenilo.
Ráno sme svieže vstali a tešili sa na mesto lááásky. Zviezli sme sa metrom na stanicu metra Concorde a odtiaľ naše kroky viedli k prvej zastávke, ktorou bolo svetoznáme múzeum Louvre. Troškou sme sa pomotali po Tuilerijských záhradách, zámockom parku vo francúzskom štýle, pofotili sa na každom vhodnom spote a pomaly sa blížili k jednému z najznámejších múzeí.
Zo skúseností som babám vedela povedať, že nemusíme čakať v dlhočiznom rade a do Louvru vstupovať len cez sklenenú pyramídu, ale ,,tajným“ podchodom, kde býva naozaj minimum ľudí. Zhodli sme sa, že nepôjdeme úplne dnu, lebo by sme tým zabili kopu času.
No nieže zabili, umenie je super, ale mali sme trošku iné priority a vraj by sme to neobehli ani za rok. Tak sme pokračovali ďalej. Inak je vstupné pre študentov zdarma.
Obdivuhodný Notre Dame
Nohy nás niesli popri rieke Seina plnej zaplavených bicyklov. 😀 Obdivovali sme pouličných umelcov, nakupovali suveníry ako správne turistky a ozývali sa prvé hladné brušká. Namierili sme si to do parku vedľa najstaršieho mostu z roku 1607 Pont Neuf, kde sme schuti dojedali všetko, čo sme mali, užívali si slniečko a oficiálne prvý prázdninový deň.
Boli sme pripravené ďalej sa túlať Parížom. Ďalšou zastávkou, po námestí Place Dauphine, bola katedrála Notre Dame.
Keďže sme sa k tejto neopísateľnej stavbe dostali presne na obed, rady dnu boli nekonečne dlhé. Ja som mala možnosť nakuknúť sem pred dvomi rokmi a naozaj si človek až pri (gotickej) katedrále uvedomí, aký je maličký.
Bohužiaľ, v roku 2019 Notre Dame zasiahol rozsiahly požiar, ktorý u všetkých, ktorí sme tu v minulosti boli, vyvolal zimomriavky. Ani ja som nebola výnimka. Našťastie nezhorela celá stavba, oheň zasiahol hlavne strechu a zrútila sa aj stredná veža. Francúzsky prezident prisľúbil, že jej v najbližších rokoch vrátia pôvodný vzľad v čo najväčšej možnej miere. No my sme pokračovali ďalej.
Prečítaj si aj tieto moje články:
Kto má chuť na slimáky?
V neskutočnom júlovom teple sme si hľadali miesto, kde zakotvíme, či už niečo zobnúť alebo sa len osviežiť. V štvrti s jedlom sme si našli zašitú reštiku La Petite Hostellerie, ktorá sa pomaly, ale isto, začínala plniť ľuďmi a my sme mali to šťastie, že sme sa usadili medzi prvými.
Väčšinou sme si jedno menu rozdelili do dvojice a vzhľadom na to, že rada skúšam nové veci, chcela som ochutnať aj tradičné escargots, no nikto nebol natoľko odvážny, aby šiel do toho so mnou a sama by som to nestrávila, doslova. 😀 Tak snáď nabudúce.
Po hodinke a pol bol čas pobrať sa ďalej, lebo to najlepšie bolo stále len pred nami. A nemyslím tým Železnú lady, ku ktorej sme si vzali metro akonáhle sme sa zorientovali v podzemí.
Znovu chodníčkom popri Seine, no tentokrát sa po našich praviciach týčila Tour Eiffel. Nie je to len kopa železa ako mnohí tvrdia.
Železná lady
Musím znovu poznamenať fakt, že sem chodí najviac turistov, no keďže my sme nemali vyhradenú polovicu dňa ani kúpený lístok vopred na túto celosvetovo známu atrakciu, sadli sme si v parku pri Trocaderos s výhľadom na dominantu hlavného mesta Francúzska. Stálo to za to.
Pri mojej prvej návšteve Paríža som to svedomito vyšľapala na druhé poschodie a na tretie nám neostávalo nič iné, len zobrať výťah. Naskytol sa nám dychberúci pohľad na celú metropolu z každej strany. Áno, je to neopísateľný pocit, len nikdy neviete, aké bude tam hore počasie.
Kým sme dole čakali v rade na kontrolu vstupeniek, nebolo nám všetko jedno, keď sa spustil polhodinový lejak. Normálne sme uvažovali, že na to kašleme. Ale odkedy je mojím obľúbeným výrokom, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista (nie sme turisti! :D), nevzdali sme to a vyplatilo sa.
Celý čas nám svietilo slniečko, hoci vo vyšších polohách trošku fúkalo, stále nám bolo príjemne. Až na samom vrchu, pri našom odchode, začalo znova mrholiť. 🙂 Ale späť do roku 2018…
Pocit domova
Po dostatočnom oddychu, ktorý by nás neobral o drahocenný čas, sme si dali kolečko okolo Víťazného oblúka, kde majú študenti na vyhliadku vstup zadarmo. Vstup sem je cez podzemie, takže ti radím, nebežať cez kruhový objazd, je to hlavná cesta s veľkou premávkou.
Pokračovali sme metrom do mojej vysnívanej štvrti Montmartre. Uličky, kaviarne, umelci každého druhu, vôňa palaciniek, pomaly sa zvečerievalo a neodradili nás ani prehánky. Hlavne nie mňa, keď som sa na toto miesto chcela vrátiť hneď, ako som odtiaľ odišla prvýkrát. Pretože to je pre mňa ozajstný Paríž, nie Eiffelovka alebo Louvre, ale katedrála Sacre Coeur je moja srdcovka.
Atmosféra okolia sa nedá vyjadriť slovami, to musíš cítiť. Sadnúť si na schody pod katedrálu počas príjemného letného večera, s mestom ako na dlani a s francúzštinou v pozadí. Kedykoľvek. Aj hneď teraz by som vymenila všetko za tento kúsok pokoja.
Je zaujímavé, ako vám úplne cudzie m(i)esto dokáže dať pocit domova. 🙂
Po tom, ako som dala emóciám voľný priebeh, bol čas ísť. Posledný pohľad na nekonečný horizont, na modernú štvrť Paríža a business centrum La Defense a dlhá cesta domov autobusom pred nami.
Lacné ubytovanie
Nájdi si pre seba v cieľovej destinácii najvýhodnejšie ubytovanie, ktoré bude spĺňať všetky tvoje požiadavky. Či už je to skvelá lokalita, vysoká kvalita, alebo nízka cena.
Letenky na mieru
Hľadáš lacné letenky? Vyskúšaj náš vyhľadávač leteniek. Zobrazí ti aktuálnu ponuku výhodných leteniek a zároveň si svoje vyhľadávanie môžeš prispôsobiť presne podľa svojich požiadaviek.
Autor: Alexandra Mlynárová
Čo máš najradšej na cestovaní?
Adrenalín. Možno pre niektorých je adrenalín skočiť si z mosta, no pre mňa je najlepší ten pocit pred. Už počas balenia si uvedomujem, že idem do veľkého sveta s batôžkom na chrbte……
Viac o autorke