Výlet na Hrad Uhrovec

V jeden slnečný pracovný deň sa ma zmocnila chuť objavovať nové miesta. Na Slovensku máme veľa krásnych a zaujímavých lokalít, ktoré síce nie sú až tak známe, ale stojí za to vidieť ich. A nakoľko som milovníčkou hradov a zrúcanín, mojou súkromnou výzvou je navštíviť ich čo najviac. Vedela som, že sa s istotou vyberiem do lokality, kde ma čaká spoznávanie ďalšieho hradu, ktorý mi ešte na zozname chýba. Na sociálnych sieťach sledujem množstvo skupín zameraných na turistiku, takže to vôbec nebolo až tak náročné. Netrvalo dlho a našla som. Na prvý pohľad ma očaril hrad Uhrovec, ktorý je situovaný v Uhrovskom Podhradí v Strážovských vrchoch. Môj program na najbližší víkend bol teda jasný.

Skoro ráno zazvonil budík, nadšene som vstala, zbalila batoh a bežala na vlak smer Trenčín. Keďže som turistka, ktorá pomerne dosť často cestuje vlakom za zážitkami, chvíľku som si ešte po ceste stihla pospať.

Dorazila som do Trenčína, kde ma už čakal prestup na autobus smer Bánovce nad Bebravou a odtiaľ ďalší prestup do Uhrovského Podhradia. Je pravdou, že autom by cesta trvala kratšie a rýchlejšie, ale kto chce, spôsob, aj keď komplikovanejší si nájde. Po pár presunoch, sa moja cesta začala v obci Uhrovské Podhradie. Vystúpila som na zastávke, ktorá je najbližšie k predajni a pohostinstvu Pod hradom a odtiaľ šla smerom k parkovisku asi 300 m. K hradu začína prístup od spomínaného parkoviska. Vedú sem viaceré trasy, no ja som tú najkratšiu trasu vylúčila, pretože bola pre mňa príliš strmá. Vydala som sa teda po zelenej turistickej značke. Predpokladaný čas cesty bol 55 minút, záleží však od rýchlosti kroku, ja som to stihla za 45 minút. Nakoľko som sa nikam nenáhlila, bola to veľmi pekná prechádzka lesom, síce po kľukatej ceste, ale ďaleko od ruchu a v sprievode vtáčieho spevu.

Už z diaľky bolo vidieť hradby a ja som sa tak tešila, že som zrýchlila krok aby som bola čo najskôr v cieli. Zrazu som sa ocitla pred vstupnou hradnou bránou. Nebola to typická brána, ale vyzerala ako v rozprávkach, podobala sa na veľký padací most. Áno, hrad bol tak čarovný, ako aj na fotkách. Vstupné bolo formou dobrovoľného príspevku, ktorý slúži na obnovu hradu. Hneď po vstupe do areálu panstva, ma privítal kocúrik, ktorý tam robí strážcu aj s kastelánom a spolu sa starajú o celý areál.

Všade, kde sa dalo vstúpiť som samozrejme išla. Aj keď sa to na začiatku nezdalo, rozloha hradného nádvoria bola dosť rozsiahla a trvalo istý čas, kým som si celý areál prešla a preskúmala jednotlivé zákutia. Aktuálny stav zrúcaniny, tu umožňuje konať rôzne podujatia v priebehu roka. Čo ma však zaujalo najviac a zároveň milo prekvapilo, je možnosť prespať na hrade, výlučne po dohode s kastelánom. Síce som už veľa zrúcanín navštívila, žiadna mi takúto jedinečnú šancu, stráviť noc v hradnej komnate neponúkla. Ak sa zaujímaš o ďalšie informácie, odporúčam Ti pozrieť si webovú stránku hradu www.hraduhrovec.sk/ kde nájdeš napríklad aj kontakt na kastelána.

Počas prehliadky celého panstva a okolia som tu strávila asi 4 hodiny aj s cestou a malým obedom. Musím uznať, že tento hrad ma naozaj prekvapil svojimi úžasnými výhľadmi a scenériou Strážovských vrchov, ale aj zachovaným stavom.

Tuším, že si tento výlet ešte zopakujem, ale určite tu aj prespím a ideálne na jeseň! Toľko čarovných farieb, pokoj a ticho, ktoré ma budú sprevádzať lesnou cestičkou, takmer určite značí skvelo strávený výletný deň a samozrejme, to najdôležitejšie – strávenú noc na hrade! Veď nie každý deň môžem byť hradnou pani.