Tatry. Naše hory hádam nemusím špeciálne predstavovať. Ale poznáš horské chaty? Z 13 tatranských chát ktoré tu máme, mi chýba do zoznamu už len niekoľko a môžem sa tešiť, že som všetky zdolala. Ak však chceš spoznať ďalšie krásne miesto vo vysokohorskom prostredí, poď sa začítať do nasledujúcich riadkov.
Výlet za prvou tohtoročnou snehovou nádielkou
Posledný novembrový víkend sa niesol v znamení prvých snehových vločiek. Náhodička zariadila, že nám s kamoškou vyšlo niekoľko voľných dní v rovnakom čase a tak sme sa rozhodli vyraziť do Tatier. Náš cieľ bol horský hotel Sliezsky dom. Ja som tam pár krát bola, no cítila som potrebu ukázať aj kamoške túto horskú chatu uprostred hôr.
Ubytovanie som hľadala na mojom obľúbenom airbnb, cez ktoré ja cestujem najčastejšie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tentokrát som zvolila Poprad. Táto lokalita poskytovala fajn prístup pešo zo železničnej stanice Poprad-Tatry, keďže sme cestovali vlakom.
Ubytovanie sa nachádzalo približne 10 minút chôdze k nákupnému centru v centre mesta a odtiaľ ešte 15 minút k bytu, kde sme bývali. Dostupnosť do Tatier bola fajn, pretože TEŽ jazdí každú hodinku. Z výberu nášho ubytka som bola nadšená! Moderný štýlový byt, kde sme mali vlastnú priestrannú izbu s televíziou.
Vďaka výhode, ktorú ponúkal ubytovateľ sme mohli využiť jazdu taxíkom pri príchode a odchode zdarma. Určite skvelý nápad, ktorý nielen oceňujem, ale určite odporúčam. Ak aj ty hľadáš ubytovanie v blízkosti Tatier skús náš tip – Útulná izba neďaleko centra Poprad, možno bude ešte niečo voľné.
Ako sa dostaneš k Sliezskemu domu
Budík zazvonil o 7.00, zbalili sme si pár vecí a vyrazili na stanicu. Cesta do Tatranskej Polianky trvala asi 40 minút. Vystúpili sme, prešli cez cestu na opačnú stranu a keďže sme nestihli rannú kávu na ubytku, naše kroky zablúdili do galérie Poliankovo, kde sme si vzali kávičku so sebou a mohli spokojne vyraziť na turistiku.
V prípade ak sem pricestujete autom, parkovisko sa nachádza pri galérii, alebo aj pár metrov za ňou. Neďaleko nej už boli turistické značenia, ktoré ukazovali, že sa naša trasa začína a tak sme kráčali asfaltovou cestou po zelenej značke priamo rovno.
Cestu lemovali zasnežené stromy, sneh chrumkal pod nohami a chodník sa mierne kľukatil. Čo sa týka počasia, tatry sú zradné a po celý čas nás sprevádzala hmla. Chvíľku som mala strach, či vôbec hory uvidíme a naša cesta nie je zbytočná. Po hodine kráčania sme sa dostali k rázcestiu Velický most, kde je drevený altánok vhodný na oddych. Boli sme v polovici túry.
Turistické tabule ukazovali ešte hodinu cesty do cieľa. Pokračovať sa dalo opäť po asfaltovej ceste, ktorou sme už išli, alebo zabočiť vpravo a ísť kamenným turistickým chodníkom. My sme sa rozhodli pre chodník naprieč lesom. Bol krásny zasnežený, lemovali ho malé zamrznuté vodopády pri potoku, ktorý pretínal drevené mostíky počas celej trasy.
Hodinky na ruke mi ukazovali, že náš cieľ už nie je ďaleko. Celá trasa trvala asi 2 hodiny s prevýšením 680 metrov a dĺžkou 9 km tam aj naspäť. Dostať sa sem dá aj druhou trasou a to z Hrebienka po tatranskej magistrále.
Cieľ nadosah
Pomaly sme sa blížili k horskému hotelu. Po krátkej pauze a posilnení sme pred sebou zazreli kúsok modrej oblohy! Neverila som, že sa nám hory ukážu v plnej kráse a zvedavosť, či nás tatry privítajú v plnej kráse ma hnal vpred.
Zrazu som pred sebou uvidela štíty, ktoré sa predierali pomedzi hustú hmlu a nebudem klamať, od radosti som si vykríkla! Ocitli sme sa pred hotelom, otočila som sa tvárou ku skalám, snehové vločky mi jemne padali na nos a úsmev som mala široký ako malé dieťa.
Hovorím si v duchu, tatry nesklamali ste ma a pohľad na majestátne okolie stál skutočne zato a ,,dobíjal mi baterky´´. Samozrejme som stihla zachytiť pár záberov a jeden z nich určite vložím do môjho cestovateľského denníčka plného spomienok. Inšpiruj sa, pretože sa môže aj tvoje dobrodružstvo na cestách začať písať =)
Premrznuté sme sa išli zohriať k bufetu a ochutnali pravú horskú kapustnicu. Po asi 2 hodinách začal fúkať silný vietor a hustejšie snežiť, tak sme sa rozhodli vrátiť naspäť do Tatranskej Polianky. Tentokrát naše kroky smerovali už celý čas po asfaltovej ceste. Spokojné, šťastné, nadýchané čerstvého vzduchu a správne zimne vymzrnuté sme nasadli na električku a vrátili sa do Popradu.
Sliezsky dom patrí k najvyššie položeným hotelom s komplexnou vybavenosťou na Slovensku. Leží v nadmorskej výške 1670 metrov n. m. V minulosti tu bola kamenná chatka, ktorú zmietla lavína, potom nocľaháreň pre horských vodcov a neskôr prízemná drevená chata, ktorá v roku 1962 celkom vyhorela.
Od roku 1968 je na jej mieste postavený moderný horský hotel fungujúci dodnes. Je situovaný hneď pod Gerlachom, priamo pod najvyšším štítom, ktorý máme na Slovensku. Nachádza sa v skvelej polohe, ponúka komplexné služby, wellness a nádherné výhľady na tatranskú prírodu.
Práve tento hotel je častokrát východiskovým miestom na ďalšie nenáročné túry a prechádzky v okolí, či na výstup ku Gerlachovskému štítu.
Autor: Veronika Molčanová
Čo máš najradšej na cestovaní?
Najradšej mám ten pocit, že sa ocitnem na mieste, kde môžem spoznávať históriu a historické pamiatky. Som nadšená keď smiem objavovať zákutia hradov a …
Viac o autorke