Prečo nepiť víno na vlakovej stanici v Bari

Poznáš ten pocit, keď prídeš z dovolenky alebo výletu a celý nasledujúci deň si ako chodiaca múmia, lebo mysľou si stále niekde preč? Mám na to riešenie, ktoré sa mi osvedčilo. Kúp si ďalšie letenky a teš sa na nadchádzajúci trip. Tak ako sme to spravili aj my. Po Lisabone sme nemala ani kedy smútiť, pretože o týždeň neskôr nás Wizzair viezol do talianskeho mestečka Bari. 🙂

Posledný januárový deň, 8:40. O chvíľu nám to letí do Apúlie. Krátky víkend v teplejšom kúte sveta. Len tak. Kedy, keď nie teraz? Máme čas aj prostriedky, nič nám nebráni v odlete. Už som myslela, že si prvýkrát sadnem do lietadla bez toho, aby som bola ako na nožoch. Not today. 

Nestihla som si ešte pred letom odskočiť ani si kúpiť Coca Colu na vygrganie sa. Po prvý raz sme totižto leteli z Budapešti a letisko mi hneď pri vstupe nebolo sympatické. 

Zaparkuj a leť

Nehovoriac o zaujímavej ceste z parkoviska s čudným Maďarom, ktorý mal na starosti obojsmerný odvoz od parkovacieho miesta. Ďakujeme, Park&Fly. Nezabudnuteľná skúsenosť. A vraj máme zavolať, keď prídeme. Haha, nedvíham ani slovenské čísla, božechráň volať na cudzie maďarské a rozprávať po anglicky. Nočná mora…

Strastiplný boarding

Takže v tomto budapeštianskom letisku sme mali boarding niekde v keli, kde nebolo ani wécko a automat na občerstvenie radšej nefungoval, ale majú odpustené, práve to tam prerábali. Takže mi neostávalo nič iné, len stresovať a s toaletou počkať, kým nepristaneme, pretože ja sa zo sedadla ani nepohnem.

A to ešte s mojím Majkom sedíme za sebou, nie vedľa seba a ja naozaj potrebujem pri sebe známu ruku.

Našťastie v sebe pozbieram všetky tie čiastky odvahy, ktoré mám pri rozhovore s cudzími ľuďmi a pýtam sa zlatej neznámej, ktorá mi sedí vedľa frajera, či sa nechce so mnou vymeniť. Súhlasí, veď kto by nechcel sedieť pri okne. Áno, ja sa hlásim!

Ciao, Bari!

Let prebehne hladučko a po hodinke sme v slnkom zaliatom Bari. Na vlakovej stanici si kupujeme lístky z letiska priamo do mesta na zastávku Quintino Sella, ktorá je najbližšie k nášmu rozkošnému Airbnb.

Nasleduje moja najneobľúbenejšia časť výletov – hľadanie vopred booknutého ubytovania. Úspešne ale nájdeme správny vchod a po krátkom textovaní s majiteľkou nám otvára pani na upratovanie, ktorá nevie po anglicky, ale porozumieme, že by potrebovala ešte upratať, tak by sme sa mohli niekde vypariť.

Žiadny problém, len si zložíme tašky a hor sa do mesta. Je pol tretej a slniečko príjemne hreje. Dáme si chutnú kávičku v zašitej kaviarni, ľahký snack a prechádzame sa v prístave a po uličkách mesta.

No keďže nasledujúce dni neplánujeme ísť mimo mesta, usúdime, že je čas si nakúpiť a zabývať sa. Myšlienka nakupovania sa sama zavrhne, keď zistíme, že prednosť má predsa poriadna talianska siesta. Taká poldňová, najlepšie.

Koniec siesty, začiatok života

Keď sa večer zrazu všetky podniky otvoria, kúpime si vínko, vypijeme ho a v náladičke si chceme dať poriadnu taliansku pizzu. Hľadáme reštiku, kde nezaplatíme obličkou alebo nemusíme mať rezervovaný stôl. Po pár minútach a pár kilometroch behania hore-dole cez všetky prechody v štvrti (kto bol v Bari, pochopí) nájdeme to práve orechové. Ani len netuším, ako sa reštika volá.

Výklad je lákavý, vnútri prázdno, a tak vchádzame a sadáme si za ten vyhliadnutý stôl vo výklade. Veď sme na také zvyknutí, keď bývame v Banskej Štiavnici. No lenže slečna čašníčka na nás nechápavo pozerá a pýta sa, či si nechceme presadnúť ,,hlbšie” dnu.

Prečo by sme chceli, však komu nechutí s výhľadom na ulicu plnú áut? Je pravda, že stoly ďalej sú úplne inak naaranžované a výklad vyzerá až príliš najstajlovane. Usúdime, že toto je asi zrejme ozajstný výklad ako v obchode.

,,…hej, ľudia zvonku, pozrite, ako vyzerá naša reštika vnútri!“ Veď ešte aj telku tam mali zavesenú. Posúďte sami na nasledujúcej skvostnej fotke. Verejná potupa za 3, 2, 1… 😀

Nuž ale objednali sme si pizzu aj liter bieleho vína, takže čakáme a popíjame. A potom nám donesú pizzu. Dáme si prosciutto crudo, minule bola v pizzerke u nás riadne chutná. Pozor na vec. 😀 To, čo sme si mysleli, že bude šunka, boli v skutočnosti kúsky surového mäsa. V Taliansku tie názvy berú trochu vážne. Nabudúce si radšej vygooglim, čo chcem jesť.

Zaujímaví protestujúci

Ešte, že sme vo fajnom alkoholom opojení a nič nás netrápi. 😀  Po zaplatenom účte sa vraciame späť do bytu, no ako je už verejne známe (jasné, že my sme iní a nevedeli sme), že v Bari obyvatelia radi protestujú proti kadečomu, protest vidíme aj cestou na ubytovanie.

Ja po mojich niekoľkých pohárikoch vo skvelej nálade konštatujem, že tento pochod jediov, je naozaj fascinujúci. A smejem sa na tomto výraze ešte dlhé minúty. Videla som jedinú časť Star Wars, takže fakt netuším, kde som na to prišla a prečo mi policajti v prilbách prišli takí vtipní.

Prenájom auta

Potrebuješ na svojom výlete aj auto? Môžeš si ho aj požičať. Prenájom auta je vcelku jednoduchá vec a proces rezervácie zaručene zvládneš. Vyber si vhodný typ auta a zarezervuj si ho.

Nájsť a prenajať auto

Druhý deň je náš

Motáme sa po meste, odvážim sa vo februári namočiť si nohy do mora (vlastne už som si ich močila pred týždňom do Atlantiku) a dáme si predražený Aperol na terase.

Prezrieme si baziliku San Nicola, katedrálu San Sabino, kostol sv. Ferdinanda, odfotíme sa pod palmami, dáme si pizzu, prejdeme sa po nákupnej ulici a kúpime suveníry.

Poobede si dáme kávičku a koláčik v Gelateria Gentile a zatúlame sa aj na blší trh. 

Hoci to bude vyzerať, že po tomto výlete máme isť na protilakoholické, aj tak si večer kupujeme ešte prosecco, našťastie ho nedopijeme a keďže ďalší deň odchádzame a mne je ľúto ho vyliať, náhodou sa naň nájde vhodná fľaštička. Zvyšok do nej prelejem a beriem so sebou.

Nepite víno, lebo prídu policajti

Tekutín sa treba zbaviť ešte pred kontrolou batožiny, lebo by nám to aj tak vyhodili, a tak si popíjaním krátime čas na vlakovej stanici smer letisko, keď v tom hlas z rozhlasu začne čosi hlásiť. Nerozumieme ani pol slova, no čosi nám vraví, že by sme nemali robiť to, čo robíme takto verejne, aj keď nemajú odkiaľ vedieť, čo máme vo fľaši, hoci tu majú kamery.

Druhé hlásenie sa zopakuje znova, keď si odpijeme, a tak čakáme na karabinierov, ktorí nás prídu zabásnuť za požívanie alkoholu na verejnosti, pretože som začula slovo police. Super!

Tretiemu hláseniu sa snažím naozaj porozumieť. Zákaz chodenia po koľajniciach, lebo budú o tom upovedomení policajti. Fúúú! Tak si spokojne odchlipneme a sadáme do vlaku, kde fľaška padne do poslednej kvapky. 😀

Kamošky Talianky

Na letisku sa napapkáme a keď si myslíš, že deti, ktoré ťa v lietadle kopú do chrbáta sú príšery, skús sedieť vedľa dvoch starších Talianiek. O zábavu je postarané. Celý let sa im nezatvorili ústa a jedna z nich si stále strkala svoj mobil cezo mňa do okna. Veď ja by som jej spravila peknú fotku!

A to sme ešte aj meškali, lebo letuškám sa nepozdával počet cestujúcich a zvolili veľmi efektívnu formu kontroly boarding passov – rad za radom, každý ukazoval svoju letenku. A keďže Majko sedel v tom istom rade, ale medzi dvomi Maďarmi, lebo oni nechceli sedieť pri sebe, zabavil sa aj on.

Už sa mi len ostávalo modliť, aby neboli turbulencie a nezačala som revať. Jasné, že boli ako vždy a keď pípne to svetielko pripútania sa, najradšej by som zapíjala ibalgin vínom. Kiežby ste videli hrôzu v mojich očiach. Ešte, že sa zásadne neodopínam. 😀

To bol môj prvý let, kedy som sedela vedľa cudzích osôb. A dúfam, že aj posledný. 🙂